Valent IN alebo vyznanie pre diaľnicu

Autor: Jozef Selep | 15.2.2017 o 9:10 | Karma článku: 2,96 | Prečítané:  440x

Ako ináč zareagovať na link NDS ku vyznaniu lásky k diaľniciam na sviatok Valentína (nájdete na facebookovej stránke NDS), ak nie priamym osobným vyznaním.

Ako malý chlapec, v čase päťročníc a  115% plnení záväzkov zo zjazdov KSČ, som ju stretol prvý raz. Teta sa mi odsťahovala do Kysuckého Nového Mesta a pre mňa sa stala cesta embéčkou z Popradu výletom do vesmíru. Nenápadných 27 km na trase dlhej 154 km bolo pre mňa vrcholom snenia, že  v 110-ke za hodinu vyletíme do vesmíru ako bájny Fantomas. Minimálne zvuk motora tomu nasvedčoval. Keď otec porušil predpisy, hľadel som na cestu, či sa už dvíhame. Mal som 8 rokov a otec ťahal na 40ku. Vždy hovorieval, že keď budem mať toľko čo on, bude diaľnica aspoň do Žiliny na tutovku.

Čas plynul ...

V 93-ťom som cesty do vesmíru znásobil. Začal som študovať v Bratislave. K nenápadným 27 km na Liptove mi pribudol ďalší 20 km úsek od Liptovského Hrádku po Hybe a 90 km úsek od Hornej Stredy do Bratislavy na trase dlhej 340 km s epizódou výstavby pri Trenčíne.  Aj keď, bolo to skôr výnimočne jazdenie autom, lebo otec embéčku z ruky nepustil a darčekom k 18-tke boli 2  deci vína. Viem, dnes sa to nenosí. Dnes mnohé naše ratolesti už o alkohol v tomto veku strácajú záujem a v tvrdom opojení a tatkovej audinke ste radi, ak sa im v nepriehľadnej zákrute vôbec vyhnete. 

Oslava milénia ma zastihla ako poctivo zarezávajúceho Tatranca v Bratislave s trvalým bydliskom na internáte, ale s intezívnejším cestovaním. Diaľnica medzi Popradom a Bratislavou narástla o ďalších 70 km. Radostných 200 km vesmírneho cestovania v etapovitých útržkoch súvislých kolón piatkovej zápchy boli nádejou, že to za 5 hodín dám, ak si urobím prestávku s autopilotom priamo v kolóne. Akurát som musel vypínať mobil, lebo moja navigátorka mamka, čo volant držala v ruke iba ak otec potreboval lacnú silu na upratanie, mi poslednú hodinu intenzívne naznačovala, že už som mal byť dávno doma podľa jej jazdeckých schopností.

Dnes som dovŕšil vek môjho otca z poslednej päťročnice socializmu. Mám cez 40 a v aute vozím 7 a 9 ročné dcéry ja. Na priame otázky dávam rovnaké záruky, že keď budú mať toľko ako ja, z Bratislavy do Popradu, vlastne až do Košíc, už bude diaľnica celá. To by jeden neveril, čo všetko sú vám deti ochotné uveriť.

Môj kamarát Fero je na diaľnicu vysadený. Naštvali ho akési kolektory. Bojí sa, že mu to zvýši náklady na výrobu teplej vody a nikam sa s nimi aj tak nedostane, lebo jakživ nikoho s autom na streche nevidel. Aj žena Žaneta sa s ním kvôli diaľnici rozviedla. Pri oslave 25 výročia sa verejne vyznal pred všetkými, že život s ňou bol ako jazda po slovenskej diaľnici. Žaneta sa síce sprvu zaradovala s domnienkou rýchlej a bezpečnej jazdy, no Ferove vysvetlenie znamenalo okamžité oddelenie lôžok a druhý deň podanie o rozvod.

Okom Fera je slovenská diaľnica s pravidelnou výlukou, prerušovanými jazdami, najdrahšými novými plášťami, opravami s krátkou životnosťou, prešustrovanými úsporami  a hoci si rok čo rok zaplatí za nový kupón, po krátkom úseku ho  už zpredu brzdí jeden sused a zozadu sa na neho tlačí druhý. Navyše si na ňu chodia robiť PR všetci politici, ktorí sa po jej použití na ňu následne vykašlú.

Žaneta určite taká nebola.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Strašifták, Buzik, Čačurák. Ako sa žije ľuďom s netradičným priezviskom?

Hanlivé priezvisko úrad zmení za tri eurá, inak to stojí stovku.

DOMOV

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.


Už ste čítali?